Zmienka o prvom učiteľovi v obci je z roku 1559. Nepoznáme však jeho meno. Až z listiny z roku 1709 nachádzajúcej sa vo farskom archíve miestneho kostola sa dozvedáme meno prvého učiteľa v Blatnom, ktorým bol Matej Tomanoci. Pre dejiny školstva malo veľký význam vydanie tereziánskeho štatútu o školstve v Rakúsku a v Uhorsku. Cisár Jozef II. v roku 1788 uzákonil školopovinnosť detí od 6 do 12 rokov. V Blatnom bola v tom čase škola triviálna, ktorej úlohou bolo dať žiakom tri základné stupne vedomostí – čítanie, písanie, počítanie. Do školy chodilo 10 – 15 žiakov a v sobotu a v nedeľu pán učiteľ vysvetľoval náboženstvo. V roku 1805 bola zavedená maďarčina ako povinný predmet.

V roku 1842 sa pristúpilo v Blatnom k výstavbe novej školy. Postavená bola od základov na pozemku oproti kostolu (dom číslo 197). Zachoval sa podrobný rozpis nákladov na výstavbu. Žiakov v nej bolo 37 a učili sa od sviatku Všetkých svätých (1.novembra) do hodov (23.apríla). Návštevnosť školy bola slabá, v priemere 20 detí. .

Podľa údajov zo štatistickej príručky z roku 1866 školopovinných detí bolo v Blatnom 130 (48 chlapcov a 72 dievčat).  Tento počet detí s tesnil v jednej triede, učil ich jeden učiteľ a škola bola charakterizovaná ako nižšia základná. Tieto pomery, z dnešného pohľadu nepredstaviteľné, boli v tých časoch úplne štandardnými pre všetky dedinské školy.

Rozvoj dedinských škôl nastal v Uhorsku s nástupom priemyselnej revolúcie a zákonom z 1868 o povinnej 6-ročnej školskej dochádzke. Vo veľkej miere išlo o cirkevné školy ako tomu bolo aj v Blatnom. Od roku 1879 bola zavedená maďarčina ako povinný vyučovací jazyk. Aj v Blatnom sa deti všetky predmety učili v tomto jazyku, aj keď nerozumeli ani slovo. V slovenčine sa učilo len náboženstvo.

1.novembra 1894 bola do užívania odovzdaná nová Rímskokatolícka ľudová škola v Šarfii, najkrajšia a najznámejšia v širokom okolí. Škola mala len dve triedy. Vyučovalo sa náboženstvo pozostávajúce z biblie a katechizmu, ďalej čítanie, písanie, počty, mluvnica, dejepis, prírodopis a poľnohospodárske práce. Rozhodnutím kráľovského správneho súdu z roku 1907 sa blatnianska škola stala obecnou školou. V roku 1909 mala škola už 227 žiakov a vyvstala potreba rozšíriť školu o tretiu triedu a prijať tretieho učiteľa.

Počas rokov 1914 až 1921 bola výučba obmedzená z dôvodu pobytu učiteľov na fronte. Za I.čs.republiky sa podľa Malého školského zákona z roku 1922 zaviedla povinná 8-ročná školská dochádzka (od 6 – 14 rokov). Deti z lepšie situovaných rodín odchádzali z 5. ročníka na gymnáziá alebo meštiacke školy. V roku 1936 mala škola 7 zamestnancov (väčšinou českého pôvodu) a 347 žiakov sa vyučovalo v 6 triedach. Školu tvorili 2 budovy (horná a dolná škola) a v triedach sa naraz učili dva ročníky, čo bolo 40 – 45 detí. V roku 1938 sa pri inšpekcii v škole otvorila otázka 4 chýbajúcich učební, správcovne, skrine na uloženie pomôcok, škola nemala riadne ihriská ani školskú záhradu a že záchody nezodpovedajú počtom žiakov ani hygienickým požiadavkám.

Po skončení 2.svetovej vojny v roku 1946 blatniansku školu prevzal štát a dostala názov Štátna ľudová škola. V budove starej Rímskokatolíckej školy sa vyučovalo až do 9. októbra 1960. Od začiatku školského roka 1952/1953 bol vyvíjaný veľký tlak na to, aby školy prijímali viac žiakov, ktorí nebudú navštevovať náboženstvo. Vyhrážky, kádrové posudky a komplexné hodnotenia boli dôvodom klesajúceho počtu detí navštevujúcich náboženskú výchovu.

Návrh na výstavbu novej modernej budovy školy bol podaný národným výborom v roku 1958. Nová budova školy bola dvojpodlažná a odovzdaná do užívania bola v októbri roku 1960. Mala 14 tried, 1 špeciálnu učebňu, zborovňu, riaditeľňu, kabinety, sociálne zariadenia, kotolňu. V školskom roku 1960/1961 ju navštevovalo 287 žiakov. Podľa zákona išlo o Základnú deväťročnú školu (ZDŠ), ktorá v tejto podobe fungovala až do roku 1976. Posledný ročník zo ZDŠ vyšiel v roku 1984. V tomto období fungovali pri škole družina, pionierska organizácia a združenie rodičov.

Pokles žiakov a počet tried na škole pokračoval s poklesom obyvateľstva v obci. V školskom roku 1971/1972 je na škole ešte 307 žiakov, ale od tohto šk. roka už počet žiakov neprevýšil 300.

V školskom roku 1990/91 sa po prvýkrát začalo s povinným vyučovaním anglického a nemeckého jazyka.

zdroj: V svetle siedmich tisícročí, Stanislav Fekete a kol., 1.vydanie, Bratislava 2001